Personalities of science

Edmund Strother Phelps, 26. 7. 1933 Evanston, Illinois, USA – 15. 6. 2026, New York, USA – bol americký ekonóm. Bakalárske štúdiá ukončil roku 1955 na Amherst College a pokračoval na Yaleovej univerzite, kde sa ho ujali nobelovskí laureáti James Tobin a Thomas Schelling. Hodnosť PhD. tam získal roku 1959. Po krátkom pôsobení v podnikateľskej sfére prijal miesto v Cowlesovej nadácii, aby sa mohol venovať makroekonómii. Rozvíjal neoklasickú teóriu rastu a uverejnil viacero prác o zlatom pravidle akumulácie a rastu. V období 1962 – 1963 sa na MIT dostal do kontaktu s ďalšími nobelistami v ekonómii ako Paul Samuelson, Robert Solow a Franco Modigliani. Roku 1966 sa stal profesorom na Univerzite Pennsylvania. Tu sa venoval svojej práci, ktorá mu neskôr priniesla Nobelovu cenu. Korigoval dlho platnú tézu, že vysoká nezamestnanosť korešponduje nízkej inflácii a naopak. Phelps ukázal, že nezamestnanosť je súčasťou rovnovážného stavu v ekonómii a rovnováha nastane, keď ekonómia dosiahne prirodzenú úroveň nezamestnanosti. V rokoch 1969 – 1970 vybočil z rámca makroekonómie a na Stanfordovej univerzit sa pod vplyvom Amartyu Sena a i. venoval ekonomickekj spravodlivosti a diskriminácii. Roku 1982 sa stal profesorom Kolumbijskej univerzity. Napísal knihu Politická ekonómia, ktorá však neprenikla do výučby. Spolupracoval s európskymi univerzitami a skúmal príčiny pretrvávajúcej nezamestnanosti v Európe. Dal ju do súvisu so zmenami v rovnovážnej zamestnanosti. Roku 1990 navštívil Moskvu a s Kennethom Arrowom navrhli reformy Sovietskeho zväzu. Neskôr pôsobil v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Vo svojich aktivitách nepoľavil ani v prvých dekádach 21. storočia. Roku 2008, na začiatku finančnej a ekonomickej krízy, kritizoval „falošné“ modely neoklasickej ekonómie.

E. Phelps je nositeľom početných ocenení, ako Rytier čestnej légie, Globálnej ekonomickej ceny, Ceny Pico della Mirandola a Čínskej ceny priateľstva. Je členom Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu. Čestné doktoráty mu udelili v USA, SRN, Portugalsku, Francúzsku, na Islande, v Argentíne, Číne a v Belgicku. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2006 získal za analýzu medzičasových kompromisov v makroekonomickej politike.

Jeho najcitovanejšie práce (WOS, 17. 11. 2023 ) sú: Statistical theory of racism and sexism, American Economic Review, 62, 1972, 659 – 661, 1630 citácií a Investment in humans, technological diffusion and economic growth, spolu s R. Nelsonom et al., American Economic Review, 56, 1966, 69 – 82, 1480 citácií.