Personalities of science

Torsten Wiesel, 3. 6. 1924, Uppsala, Švédsko, švédsky a americký neurofyziológ. Roku 1954 promoval za doktora medicíny na Karolinska inštitúte. Už o rok odišiel do USA na Johns Hopkinsovu školu medicíny. Stretol tu D. Hubela a tým začala ich dvadsaťročná spolupráca. Roku 1959 odišli spolu na Harvardovu univerzitu. T. Wiesel tu pôsobil 24 rokov. Pri práci s laboratórnymi zvieratami analyzovali tok nervových impulzov z oka do zrakovej kôry a boli tak schopní rozoznať mnohé štrukturálne a funkčné detaily tejto časti mozgu. Wiesel a Hubel tiež študovali účinky rôznych zrakových porúch u mladých zvierat a ich výsledky silne podporili názor, že rýchla operácia je nevyhnutná pri korekcii určitých očných chýb, ktoré sú zistiteľné u novorodencov. Roku 1983 nastúpil T. Wiesel na Rockefellerovu univerzitu, kde bol v období 1991 – 1998 prezidentom. Potom v období 2000 – 2009 bol generálnym sekretárom Human Frontier Science programu v Štoklolme. ktorý podporuje interdiciplinárny výskum živých organizmov. T. Wiesel bol advokátom ľudských práv. Roku 2001 bol nominovaný do poradného panelu Národného ústavu zdravia, bol však predstaviteľom vlády vylúčený vzhľadom na svoju kritiku prezidenta G. W. Bush., To sa nezaobišlo bez negatívnych reakcií. T. Wieselovi udelili početné vyznamenania ako japonský Rad vychádzajúceho slnka, Ceny L. G. Horowitza, J. C. Steina, R. S. Rosenstiela, K. S. Lashleyho, R. W. Gerarda, Cenu prezidenta, Národnú medailu za vedu, zvolili ho za člena Royal Society a Národnej akadémie vied USA i Európskej akadémie vied a umení. Dostal niekoľko čestných doktorátov. Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu mu udelili roku 1981 spolu s Davidom H. Hubelom, Kanada-USA, za ich objavy týkajúce sa spracovania vizuálnej informácie v mozgu. Na cene sa podieľal Roger W. Sperry, USA  za jeho objavy týkajúce sa funkčnej špecializácie mozgových hemisfér. Roku 2024 sa dožil sto rokov.